Územný plán? V Starom Meste len zdrap papiera

Autor: Robert Grožaj | 7.6.2016 o 10:09 | Karma článku: 6,62 | Prečítané:  1157x

Zastavané územia sú veľmi citlivé na novú výstavbu. Preto treba s plánovaním pristupovať s maximálnou zodpovednosťou a so znalosťou miestnych pomerov.

Areál bývalej Ekojuventy na Mičuríne v Starom Meste určite netreba Prešporákom pripomínať. Miesto asi v najlukratívnejšej časti hlavného mesta, v susedstve Horského parku a Slavína s výhľadom na celú Bratislavu. Pre jasné a zreteľné pravidlá pre plánovanú výstavbu v tejto hodnotnej lokalite dalo mesto roku 2000 vypracovať záväzný územný plán zóny s označením A6. Mal by podrobnejšie regulovať územie pri výstavbe, skrátka určovať funkcie a zastavanosť stavebných parciel, regulovať výšky a chrániť chránené parky, záhrady, areály ale aj hodnotné objekty. Ako sa píše v samotnom územnom pláne zóny:

„Územie je charakteristické tým, že sa tu nachádza kultivovaný mestský park, so zakomponovanými zvyškami niekdajších záhrad. V časti parku je zanedbaná unikátna dendrologická záhrada. Areál je kompozične vyvážený, centrálne orientovaný na akropolu. Areál sa vhodne prispôsobuje prírodným danostiam územia. Z areálu je vynikajúci výhľad na mesto. Dnes začína sektor pôsobiť zanedbaným dojmom, lebo nie je dostatočne udržiavaný. Lesík nad ulicou Francúzskych partizánov je charakteristický atraktívnymi prírodným danosťami. Súčasný stav porastov nie je priaznivý, pretože ich údržba je nedostatočná.“

Územie je skutočne jedinečné. Ekojuventa má bezpochyby plochy kultúrnych, historických aj sociálnych hodnôt. Areál bol založený na mieste bývalej záhrady Sans Sousi, čo bola jedna z najznámejších a vzácnych záhrad na Búdkovej ulici. Územie susedí s Horským parkom a jedinečným chráneným Borovicovým lesíkom. Dnes areál chátra. Napriek svojej výnimočnosti a lukratívnosti. Teda chátra... Z tohto sladkého koláča, si potajomky a za záhadných reštitučných konaní ukrajujú súkromníci bažiaci po znásobení zisku komerčnou výstavbou bytových a rodinných domov napriek tomu, že idú proti spoločenskej kultúrnohistorickej a sociálnej hodnote celého územia. A čo určuje územný plán zóny pre toto územie?

„Zabezpečiť a umožniť rekonštrukciu a dostavbu objektov areálu. Rozsah rekonštrukcie a prestavby existujúcich objektov posudzovať tak, aby boli zachované kultúrnohistorické, urbanisticko – architektonické i sociálne hodnoty objektov a prostredia a v tomto kontexte zohľadňovať mieru zachovania existujúcej zastavanosti a podlažnosti. Zabezpečiť kvalitnú rekonštrukciu celého areálu z jeho parkovo-výhliadkovými plochami a terasami. Zabezpečiť výhľady na mesto. Pri rekonštrukcii musia byť použité primerané materiály a urbanistický dizajn. Všetky uvažované zásahy a úpravy treba starostlivo vyhodnocovať, aby nedošlo k poškodeniu kultúrno-historicko-sociálnych a ekologickych hodnôt územia.“

Ale aby sme sa konečne dostali k meritu veci. Na území s historickou, sociálnou a kultúrno-spoločenskou hodnotou ktoré v minulosti slúžilo pre deti a mládež dnes budujú luxusné obytné domy, pre bonitnú klientelu – Uniq Majakovského, za ktorým stojí Cresco. Zarážajúce je, že byty v objektoch sa dnes verejne ponúkajú na predaj ako výnimočné bývanie vo výnimočnej lokalite, ale oficiálne sa realizuje hotel s penziónom aby splnil aspoň na oko navrhovanú funkciu územného plánu. Čo je navyše zaujímavé, aktuálny a platný územný plán zóny vôbec nedovoľuje výstavbu bytových alebo rodinných domov a prísne určuje zastavanosť a maximálnu výšku navrhovaných stavieb. Ako je toto možné, vedia len v Crescu a na stavebnom úrade v Starom Meste. Viem len, že na základe týchto skutočností, je to čierna stavba, ktorú akoby si nikto kompetentný nechcel všimnúť. Prečo asi? 

Je na škodu veci, že si žiaden bratislavský developer nechce uvedomiť dopad na širšie vzťahy a miestne pomery svojich projektov práve už zastavaného územia. Takýmto sústavným ignorovaním územného plánu totiž zámerne znižujú životnú úroveň daného miesta a potreby okolitého obyvateľstva. To sa časom prejaví na kvalite prostredia a hlavne na znížení hodnoty nehnuteľného majetku pôvodného obyvateľstva. Potom človek žijúci roky v blízkom okolí, začne skutočne uvažovať nad tým, či zanedbanie takéhoto územia ako je Mičurín zo strany štátu a ignorácia predstaviteľov mesta neboli účelové, len aby si ľudia žijúci v bezprostrednom okolí neskôr vydýchli, že konečne sa s tým už niečo ide robiť. Tých príkladov podobného postupu nechať lukratívne miesta „úhorom“ je a bolo v Bratislave niekoľko. Pritom si areál Ekojuventy a jediného verejného bazéna v Starom Meste našiel počas riadneho fungovania veľa priaznivcov. Škoda, pretože naše mesto má stále okrem bývania čo ponúknuť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?