Malý - Veľký Bonaparte

Autor: Robert Grožaj | 26.6.2016 o 16:00 | (upravené 29.6.2016 o 11:10) Karma článku: 11,50 | Prečítané:  20750x

Pred storočím bola pocta ako pre zámožného investora, tak aj pre architekta postaviť sídlo, ktoré vytvára trvalo udržateľnú kultúrnu hodnotu okolia aj samotného mesta v ktorom vyrástla.

Naša spoločnosť si ani neuvedomuje významný fakt, ale podaktorí úradníci na stavebných úradoch majú magickú moc. Takú magickú, že aj Copperfield by sa mohol od nich veľakrát učiť. A tak ako kúzelníci dokážu kúzlom s čarovnou paličkou prezliecť figuranta behom sekundy, alebo nechať zmiznúť zajaca v kúzelnom klobúku, dokáže úradník na stavebnom úrade zmeniť funkciu stavby alebo predchádzajúce rozhodnutie úradu mávnutím čarovnou pečiatkou.

Predstavte si, že existuje mestský pozemok o ktorom je známe z vtedajšieho územného plánu, dlhodobých verejných diskusií a politických sľubov, že sa na ňom bude raz stavať hvezdáreň, detské ihrisko, alebo parčík s príslušnou občianskou vybavenosťou. Jednoducho stavba otvorená verejnosti a prospešná pre obyvateľov a návštevníkov Bratislavy. Pozemok ale má jeden podstatný problém. Okrem toho, že je s ním spojená významná historická udalosť, ktorá by po rozumnom biznispláne dokázala miesto vyzdvihnúť na úroveň korunovačných klenotov, nachádza sa na tak lukratívnom mieste s nádherným výhľadom na všetko krásne čo len „echt“ starého Prešporáka napadne, že bola len otázka času kedy sa objaví niekto, kto si ho bude chcieť uchmatnúť iba pre seba. A tak sa jedného dňa stalo, že naoko nepredajný pozemok sa jednoducho predal. Potajme. Napriek nesúhlasu obyvateľov hlavného mesta. A keďže ho nový majiteľ kúpil pre čistý biznis, chcel pozemok speňažiť najefektnejším možným spôsobom. Postaviť tam bytový dom. Objavil sa ale problém. Problém vo forme vtedy platného územného plánu a plánovaného využitia pozemku. Pozemok bol určený pre výstavbu občianskej vybavenosti.

Takže opäť prišla na rad verejná diskusia, na základe ktorej bola spracovaná urbanistická štúdia danej lokality, ktorá predčila vypracovanie podrobného územného plánu zóny Mudroňova Juhozápad. Padlo viacero návrhov na využitie pozemku. Jeden verejne prospešný, druhý komerčný a tretí kompromisný. Napriek protestu obyvateľov a miestneho občianskeho združenia, vyjadrení odborných obcí a autorít, ktorí sa prikláňali ku kompromisnému návrhu, odsúhlasili poslanci vtedajšieho Miestneho zastupiteľstva Starého Mesta návrh čisto komerčný. Vraj jeden z absurdných dôvodov bola vyhrážka majiteľom, zastúpeným svojim právnikom tesne pred hlasovaním, súdnym sporom ušlého zisku a nákladov spojených s projektovou prípravou vo výške 30 miliónov slovenských Korún. Po čase bol spracovaný a Miestnym zastupiteľstvom Staré Mesto schválený (r. 2004) územný plán zóny Mudroňova – Juhozápad, kde už je upresnený zámer realizácie polyfunkčného objektu „Bonaparte“. Aby sa zachoval aspoň z časti charakter občianskej vybavenosti, tak miesto bolo určené pre realizáciu „Polyfunkčného objektu vybavenosti“ s doplnkovou funkciou bývania.

CHARAKTERISTIKA: polyfunkčný objekt vybavenosti je stavba určená predovšetkým pre občiansku vybavenosť a trvalé bývanie, pričom ani jedna z funkcií nie je prevažujúca. Minimálne 30% z celkovej podlahovej plochy miestností je určených na trvalé bývanie. (zdroj – územný plán zóny Mudroňova juhozápad).

V krátkosti sa dá povedať, že sa pripravoval projekt, ktorý sa mal držať na mieru pripraveného územného plánu danej lokality nevyvolávajúci znova zbytočnú „dišputu“ verejnosti z predchádzajúceho obdobia. Naoko bola snaha rešpektovať siluetu okolitých stavieb a miestne pomery navrhovanou výškou s ustúpeným štvrtým podlažím. Zastavanosť mala byť 45% z celkovej plochy stavebnej parcely. V pláne bolo vytvorenie zelených a zachovanie prírodných plôch a čo je podstatné, dodržanie navrhovanej funkcie občianskej vybavenosti s doplnkovou funkciou bývanie. Čiže dnes sa mal pán „Bonaparte“ pýšiť kaderníctvom, trafikou, reštauráciou, kaviarňou, kanceláriou, autoumyvárňou, tridsatimi štyrmi apartmánmi a ôsmymi nadštandardnými bytmi na trvalé bývanie. 

Regulatívy (po ich legislatívnom schválení) slúžia ako záväzný materiál pre stanovenie podmienok výstavby v danej zóne pri vydávaní záväzného stanoviska samosprávnych a štátosprávnych orgánov v procese územného a stavebného konania (Zákon č. 50/1976 Zb.) – (zdroj – územný plán zóny Mudroňova juhozápad)

Po poklepkaní základného kameňa začal rásť objekt, ktorý nemal s projektom právoplatného stavebného povolenia nič spoločné. Potvrdilo sa to hneď ako sa objavila internetová stránka s predajom bytov v novom bytovom dome Bonaparte pre solventnú klientelu. A niekde v tomto období sa začalo s kúzlením na úradoch kúzelnými pečiatkami. Keďže sa opäť ozvala verejnosť, stavbu začali prehodnocovať príslušné úrady. Aby oficiálne všetko prebehlo tak ako má byť, investor požiadal o zmenu stavby pred dokončením. Tým de facto potvrdil nesúlad projektu so stavebným povolením. Prvé kúzlo vykonal vtedy odchádzajúci neslávne známy primátor Ďurkovský. Potvrdil, že stavba je realizovaná v súlade s územným plánom. Tu je podstatné pochybenie bývalého vedenia mesta so všeobecným záväzným nariadením č. 07/2004 mestskej časti Staré Mesto z 26.októbra 2004, kde sa v záverečnom ustanovení píše:

„Zmeny a doplnky územného plánu možno urobiť len všeobecne záväzným nariadením
Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto.“

A aby sa mohla každá stavba užívať, musí prejsť kolaudačným konaním. No a čierna stavba sa samozrejme skolaudovať nedá. Pod vtedy novým vedením Starého Mesta, podľa všetkého ešte plným spravodlivého entuziazmu a túžbe po systémovej zmene zdrancovanej mestskej časti, sa nepozdával celkový prístup investora k tak arogantnej realizácii stavby, ktorá bola výrazne v nesúlade s projektom na právoplatné stavebné povolenie. Takže kolaudácia sa na podnet stavebného úradu Staré Mesto prerušila a začal sa proces udeľovania dodatočného stavebného povolenia. Čo bol pochopiteľne problém pre stranu realizátora. Stavebný úrad totiž mohol žiadať okrem vysokej pokuty aj nápravu a stavbu uviesť do stavu ako sa uvádza v projektovej dokumentácii v právoplatnom stavebnom povolení. A keďže „Bonaparte“ rástol podľa úplne iného projektu, pokuta by bola vysoká a náprava by bez celkovej prestavby nebola možná. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo ako inak, pre investora. Nikto pokutu nedostal, kolaudačné povolenie neštandardne udelili na vyššej inštancii - Krajskom stavebnom úrade pobúchaním čarovnou pečiatkou a zmenou rozhodnutia stavebného úradu Staré Mesto. Takže všetko bolo papierovo v poriadku a stavba sa mohla uviesť do prevádzky.

Stavba počas realizácie prešla komplexnými zmenami. Od zakladania, cez konštrukčný systém, podlažnú a výškovú zastavanosť až po zmeny celkových dispozícii a príslušnej navrhovanej funkcie zamenením občianskej vybavenosti za byty. Skrátka technicky aj funkčne iná stavba, ktorá absolútne nerešpektuje stále platný územný plán zóny Mudroňova – Juhozápad. Napriek tomu, že do tohto stále platného územného plánu zóny Mudroňova – Juhozápad bol roku 2003 projekt „Bonaparte“ zaregulovaný podľa požiadavky investora, nakoniec stojí niečo iné.
A čo dodať na záver? Čiernych stavieb neubúda ani v lukratívnych lokalitách s kultúrnou a historickou hodnotou. Čo je obrovská škoda, pretože by malo byť vo verejnom záujme každej mestskej časti práve takéto miesta chrániť a uchovávať prísnym regulovaním. Čím viac ale budú príslušné úrady privierať oči, tým to bude horšie. Pred storočím bola pocta ako pre zámožného investora, tak aj pre architekta postaviť sídlo, ktoré vytvára trvalo udržateľnú kultúrnu hodnotu okolia aj samotného mesta v ktorom vyrástla. Bola to pýcha pre majiteľa a symbol pre okolie, ktorý ovplyvňoval vývoj danej lokality a hlavne rešpektoval potreby okolia a jeho obyvateľov. Takéto domy predčili dobu a sú dodnes obdivované verejnosťou. V súčasnej stavebnej dobe veľkopodnikateľov s nejasnými príjmami môžeme len smutne konštatovať, že títo solventní investori a pseudodeveloperi chcú z lukratívnych štvrtí vydolovať čo najviac pre seba ignoráciou miestnych pomerov a potrieb okolia. 

Zdroje:
Územný plán zóny Mudroňova – Juhozápad, googlemaps.sk, etrend.sk, pluska.sk, staremesto.sk

Budem rád, ak zahlasujete za môj blog aj na vybrali.sme. Ďakujem

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?